Novinky

Výpis článkov

Práčka zapácha? Raz za mesiac 90 °C naprázdno

Zatuchnutá bielizeň po praní nie je chyba gélu. V práčke žijú baktérie a pri nízkych teplotách sa im darí. Stačí jedno pranie mesačne.

Prečo práčka zapácha

V práčke sa usádza tenká vrstva baktérií, takzvaný biofilm. Najviac jej je v gumovej manžete dverí a v zásuvke na prací prostriedok. Výskumníci z Hochschule Furtwangen našli baktériu Moraxella osloensis, ktorá robí typický zatuchnutý zápach, v manžete deviatich z trinástich skúmaných práčok.

Kedysi sa pralo pri 60 a 90 °C a s bielidlom. Dnes perieme pri 30 až 40 °C a tekutými gélmi bez bielidla. Šetrí to látky aj elektrinu, ale baktériám v práčke to nevadí.

Čo robiť

  1. Raz za mesiac spustite prázdnu práčku na 90 °C alebo na program na čistenie bubna, ak ho má. Odporúčajú to aj výrobcovia práčok. Bez prádla aj bez gélu.
  2. Po praní nechajte dvierka pootvorené, nech práčka vyschne.
  3. Manžetu dverí raz za čas utrite a vyberte z nej vlasy a vlákna.
  4. Uteráky, posteľnú bielizeň a športové veci perte pri 60 °C.
  5. Filter čistite podľa návodu k práčke, zvyčajne raz za pár mesiacov.

A naše gély?

Gély EKO PERTO neobsahujú bielidlo a perú už od 20 °C. Preto to robíme takto: bielizeň pri nízkej teplote, práčka raz za mesiac pri vysokej. Koľko Vás stojí pranie pri ktorej teplote, ukáže Účet za pranie.

Zdroje

Čítať článok
Tvrdosť vody v mestách Slovenska: čísla od vodární

Tvrdosť vody rozhoduje o tom, koľko pracieho gélu naliať. Mapy tvrdosti na internete často neuvádzajú zdroj ani rok, preto sme prešli údaje, ktoré zverejňujú samotné vodárne. Pri každom kraji uvádzame zdroj a obdobie merania.

Ako tvrdosť odhadnúť doma a koľko gélu liať, nájdete v článku Ako zistíte, akú tvrdú máte vodu.

Ako čítať tabuľky

  • mmol/l je obsah vápnika a horčíka, v ktorom tvrdosť uvádzajú vodárne. Prepočet: 1 mmol/l = 5,6 °dH.
  • Riadok v dávkovaní: do 2,5 mmol/l (14 °dH) platí v tabuľke dávkovania riadok „mäkká a stredne tvrdá“, nad touto hranicou riadok „tvrdá“.
  • Rozpätie znamená rozdiel medzi časťami mesta alebo medzi meraniami. Keď prechádza cez 2,5 mmol/l, rozhoduje Vaša ulica — presné číslo pre Vašu adresu má Vaša vodáreň.

Bratislava podľa mestských častí

Mestská časť mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Čunovo 2,0 11 mäkká
Vajnory 2,0 11 mäkká
Podunajské Biskupice 2,0 11 mäkká
Ružinov 2,1 12 mäkká
Vrakuňa 2,1 12 mäkká
Petržalka 2,3 13 mäkká
Rača 2,4 13 mäkká
Rusovce 2,5 14 mäkká
Jarovce 2,5 14 mäkká
Devínska Nová Ves 2,5 14 mäkká
Nové Mesto 2,5 14 mäkká
Záhorská Bystrica 2,6 15 tvrdá
Lamač 2,6 15 tvrdá
Staré Mesto 2,7 15 tvrdá
Karlova Ves 2,7 15 tvrdá
Dúbravka 2,7 15 tvrdá
Devín 3,2 18 tvrdá

Zdroj: BVS, priemer 1/2025–6/2026.

Mestá podľa krajov

Bratislavský kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Senec 2,1 12 mäkká
Pezinok 2,3 13 mäkká
Stupava 3,0 17 tvrdá
Malacky 3,2 18 tvrdá
Modra 3,7 21 tvrdá

Zdroj: BVS, priemer 1/2025–6/2026.

Trnavský kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Šamorín 2,1 12 mäkká
Dunajská Streda 2,2–3,0 12–17 podľa ulice
Veľký Meder 2,5–2,7 14–15 podľa ulice
Hlohovec* 3,8 21 tvrdá
Galanta a Sereď 3,5–4,6 20–26 tvrdá
Senica 4,2 23 tvrdá
Trnava* 4,2 24 tvrdá
Skalica 4,3 24 tvrdá
Holíč 4,3 24 tvrdá
Piešťany* 4,9 27 tvrdá
Vrbové* 5,4 30 tvrdá

Zdroj: ZsVS (Šamorín, Dunajská Streda, Veľký Meder, Galanta, Sereď), rozpätie meraní 2025; BVS (Senica, Skalica, Holíč), priemer 1/2025–6/2026; TAVOS (označené *), jedna vzorka z vodojemu, apríl–jún 2026.

Nitriansky kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Levice 2,3–2,7 13–15 podľa ulice
Zlaté Moravce a Vráble 2,3–2,7 13–15 podľa ulice
Štúrovo 2,4–2,6 13–15 podľa ulice
Želiezovce 2,5–2,6 14–15 podľa ulice
Nové Zámky a Šurany 2,5–2,9 14–16 podľa ulice
Topoľčany 3,1–3,4 17–19 tvrdá
Nitra 3,2–3,7 18–21 tvrdá
Šaľa 3,5–3,7 20–21 tvrdá

Zdroj: ZsVS, rozpätie meraní 2025.

Trenčiansky kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Partizánske 2,9–3,4 16–19 tvrdá
Bánovce nad Bebravou 2,9–3,4 16–19 tvrdá
Trenčín
Juh 3,1 · Zlatovce 3,9 · centrum 4,1 · Sihoť 4,3
3,1–4,3 17–24 tvrdá
Myjava 3,6 20 tvrdá

Zdroj: ZsVS (Partizánske, Bánovce), rozpätie meraní 2025; TVK (Trenčín), priemery 2025 podľa častí mesta; BVS (Myjava), priemer 1/2025–6/2026.

Žilinský kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Kysucké Nové Mesto
časť Oškerda má vlastný zdroj: 2,6–2,9
1,1 6 mäkká
Čadca
väčšina mesta 1,2 · U Poláka a U Prívary do 2,7 · Drahošanka (vlastný zdroj) 2,6–3,7
1,1–2,7 6–15 podľa ulice
Turzovka 1,8 10 mäkká
Žilina 1,1–2,8 6–16 podľa ulice
Vrútky 2,4–2,5 13–14 mäkká
Rajec 2,5 14 mäkká
Martin 2,9–3,0 16–17 tvrdá
Bytča
Malá Bytča a Mikšová 4,2
3,1–4,2 17–23 tvrdá

Zdroj: SEVAK, prehľad zverejnený v septembri 2025; TURVOD (Martin, Vrútky), obdobie neuvádza.

Banskobystrický kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Lučenec 0,7 4 mäkká
Zvolen 0,9–2,0 5–11 mäkká
Banská Bystrica
Fončorda 1,4 · Radvaň 2,0 · Sásová 3,0–3,4
1,1–3,4 6–19 podľa ulice

Zdroj: StVPS, merania 1. polrok 2026.

Prešovský kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Poprad
priemer 1,5–1,7
0,5–2,9 3–16 podľa ulice
Svidník 1,4–2,0 8–11 mäkká
Vranov nad Topľou
väčšina mesta okolo 1,2
0,9–3,9 5–22 podľa ulice
Humenné
väčšina mesta okolo 1,2
0,4–3,6 2–20 podľa ulice
Prešov
väčšina mesta 2,5–3,5
1,4–3,7 8–21 podľa ulice
Bardejov 2,9–3,4 16–19 tvrdá

Zdroj: VVS, ročné priemery odberných miest 2025; PVPS (Poprad), rozpätie meraní 2025.

Košický kraj

Mesto mmol/l °dH Riadok v dávkovaní
Michalovce
väčšina mesta okolo 0,9
0,5–1,9 3–11 mäkká
Trebišov 1,2–1,3 7 mäkká
Košice
KVP, Luníky, Železníky okolo 0,7 · Kavečany 3,3
0,7–3,6 4–20 podľa ulice
Rožňava
podľa zdroja buď okolo 0,5, alebo okolo 3,1
0,5–3,4 3–19 podľa ulice

Zdroj: VVS, ročné priemery odberných miest 2025.

Čo z čísel vyplýva

  • Najtvrdšiu vodu v tabuľkách majú Vrbové (5,4 mmol/l), Piešťany (4,9) a potom Holíč, Trenčín-Sihoť, Skalica a Trnava (4,2–4,3).
  • Najmäkšiu má Lučenec (0,7), košické sídliská KVP, Luníky a Železníky (okolo 0,7) a Michalovce (okolo 0,9).
  • Jedno mesto môže mať dve rôzne vody. V Košiciach sa priemery líšia od 0,65 po 3,56 mmol/l, v Rožňave podľa zdroja buď okolo 0,5, alebo okolo 3,1.
  • Východ nie je celý mäkký: Prešov a Bardejov majú tvrdšiu vodu než väčšina Bratislavy.

Vaše mesto tu nie je?

Tvrdosť pre každú obec zverejňuje vodáreň, ktorá ju zásobuje. Čísla v tabuľkách sú z týchto zdrojov:

Komárno, Prievidzu, Považskú Bystricu, Liptov a Oravu zásobujú iné vodárne; číslo nájdete na ich webe alebo na faktúre za vodu. Vlastnú studňu si dajte zmerať — vodárne ju nemerajú.

Pozrieť gély

Čítať článok
Ako zistíte, akú tvrdú máte vodu

Tvrdosť vody rozhoduje o tom, koľko gélu máte naliať. Väčšina ľudí ju nepozná — a pritom sa dá odhadnúť za tri sekundy.

Pozrite sa do rýchlovarnej kanvice

Biely povlak alebo vodný kameň na dne a na špirále znamená tvrdú vodu. Čistý kov znamená mäkkú alebo stredne tvrdú.

Vodný kameň sa usádza presne z toho, čo robí vodu tvrdou — z vápnika a horčíka. Kanvica je teda doslova merací prístroj, ktorý máte doma.

Prečo na tom záleží pri praní

V tvrdej vode sa časť pracieho prostriedku naviaže na vápnik a horčík namiesto na špinu. Preto treba pri tvrdej vode naliať viac — inak bielizeň nie je dopraná, na vláknach sa usádza vodný kameň a biela časom šedne.

Opačná chyba je rovnako bežná: v mäkkej vode liať dávku pre tvrdú. Prebytok sa nevyplácha a zostane vo vláknach.

Koľko liať

Voda Bežne špinavé Veľmi špinavé
Mäkká a stredne tvrdá (do 14 °dH) 50 ml 75 ml
Tvrdá (nad 14 °dH) 70 ml 90 ml

Presné číslo

Ak chcete presnú hodnotu, zverejňuje ju Vaša vodárenská spoločnosť pre každú obec, ktorú zásobuje — BVS, TAVOS, ZsVS, TVS, SEVAK, StVPS, VVS alebo PVPS podľa regiónu.

Namerané hodnoty pre vyše 60 miest a mestských častí sme zhrnuli v článku Tvrdosť vody v mestách Slovenska.

Na Slovensku býva voda na západe skôr tvrdá, na severe a strede skôr mäkká. Je to však len tendencia — susedné obce môžu mať vodu z rôznych zdrojov.

Prečo gél a nie prášok

V tvrdej vode a pri nízkej teplote sa prášok nie vždy stihne úplne rozpustiť. Zvyšky potom zostanú vo vláknach — vyzerá to ako biely povlak a na tmavom sa to dobre vidí.

Gél je už rozpustený. Preto funguje aj pri 20 °C, aj v tvrdej vode.

Pozrieť gély

Čítať článok
Prečo aj ekologický gél potrebuje konzervant

Toto je časť zloženia, ktorú by sme najradšej nemali. Ale bez nej by sme Vám predali gél, ktorý po mesiaci v kúpeľni nie je dobrý na nič.

Voda je živné prostredie

Prací gél je z väčšej časti voda. Všetko, čo obsahuje vodu a stojí mesiace v teplej kúpeľni, je pre baktérie a plesne jedlo. Bez konzervantu by sa gél pokazil skôr, než by ste minuli fľašu.

Platí to rovnako pre ekologické aj neekologické gély. Kto tvrdí, že jeho tekutý prostriedok konzervant nepotrebuje, buď ho tam má pod iným menom, alebo ho predáva s veľmi krátkou trvanlivosťou.

Nie každý konzervant je rovnaký

V bežných pracích géloch sa často používajú izotiazolinóny — najčastejšie benzisothiazolinón a methylisothiazolinón. Sú účinné a lacné. Sú tiež medzi najčastejšie hlásenými kontaktnými alergénmi; methylisothiazolinón vyhlásila Americká spoločnosť pre kontaktnú dermatitídu za alergén roka 2013 a EÚ ho v roku 2016 zakázala v kozmetike, ktorá zostáva na pokožke.

Pracie prostriedky pod ten zákaz nespadajú — je to iná legislatíva. Ale chémia je tá istá.

Čo používame my

V žiadnom z našich troch gélov nie sú izotiazolinóny. To je hlavný rozdiel a dá sa overiť — zloženie je zverejnené pri každom produkte.

V EKO PERTO white a color je phenoxyethanol. Nie je to prírodná látka a netvárime sa, že je. Je to konzervant, ktorý drží gél stabilný.

Presné zloženie každého z troch gélov nájdete v jeho karte bezpečnostných údajov priamo na stránke produktu. Aj to, čo nie je pekné.

Pozrieť gély

Čítať článok
Čo sú optické zjasňovače a prečo ich nepoužívame

Väčšina gélov na bielu bielizeň obsahuje optické zjasňovače. Nie je to špinavé tajomstvo — je to bežná a povolená vec. Len je dobré vedieť, čo naozaj robia.

Nie sú to pracie látky. Sú to farbivá.

Optický zjasňovač sa pri praní zachytí na vlákne a zostane tam. Pohltí ultrafialové svetlo a vyžiari ho späť ako modré. Ľudské oko číta modrastú bielu ako „belšiu".

Špina pritom zostane tam, kde bola. Len ju nevidno.

Ako si to overíte sami

Otočte doma prací gél a prečítajte zloženie. Ak tam je optické zjasňovače alebo optické zosvetľovače, je to presne toto. Výrobca to musí uviesť — ukladá mu to nariadenie ES č. 648/2004.

Prečo ich nepoužívame

Lebo nechceme predávať dojem čistoty. Špinu v našich géloch rozkladajú enzýmy — lipáza na tuky, proteáza na bielkoviny, amyláza na škroby.

Znamená to, že naša biela nebude po prvom praní oslnivo modrastá. Bude čistá. To je rozdiel, ktorý uvidíte až po niekoľkých praniach — staré veci prestanú šedivieť, lebo sa na nich neusádza ďalšia vrstva farbiva.

Jedna poctivá poznámka

Gély na farebnú bielizeň zjasňovače väčšinou neobsahujú ani u konkurencie — posunuli by odtieň farby. Tento rozdiel je teda hlavne o géloch na bielu a o univerzálnych géloch.

Pozrieť naše gély

Čítať článok

Ovládacie prvky výpisu

5 položiek celkom